Ako ďalej ľavica?

27. augusta 2011, milos, Nezaradené

 

Po parlamentných voľbách 2010 sa zdá, že na ľavom brehu nášho politického spektra dominuje jedna veľká strana so značkou Smer-SD, ktorá získala takmer 35 percent hlasov voličov. A súčasné prieskumy jej pravidelne ukazujú 40 percentnú podporu. Je ľavicový priestor tým pádom už obsadený?

Myslím, že nie. Smer napriek svojim verbálnym prejavom nie je typický sociálno-demokratický subjekt. Argumentujem najmä reálnou hospodárskou politikou, ktorú táto strana počas volebného obdobia 2006 – 2010 predvádzala. Napriek zdrvujúcej kritike liberálnych reforiem predchádzajúcej vlády nesiahla na ich základné paradigmy. Okrem čiastočnej úpravy zákonníka práce a vianočným dôchodkom, ktorých účelom bolo kupovanie si časti voličov, neurobila táto strana žiadne zmeny, ktoré sú typické pre ľavicovú štandardnú stranu. Úplným nepodarkom boli napríklad sociálne podniky, na ktorých zarobilo len zopár vyvolených, ale účet zaplatia obyčajní (nie tí z parlamentu) ľudia. Efekt? Žiadny. V prvom rade je nutná kritika zľava v daňovej oblasti. Ľavicová strana, a Smer to pred voľbami sľúbil, nemôže pristúpiť na rovnú daň. Progresívne zdanenie fyzických osôb je agendou každej ľavicovej strany vo svete. Jej filozofickým základom je solidarita bohatších s chudobnejšími. Ale nejedná sa len o solidaritu, ale aj o praktickú ekonomickú funkciu. Už John Maynard Keynes zistil, že marginálny sklon k spotrebe u ľudí s vysokým príjmom je príliš nízky, to znamená, že ak niekto zarába státisíce, má predsa len určitú konštantnú úroveň svojej spotreby a vysoký sklon k úsporám. Progresívne zdanenie prispieva okrem rovnomernejšieho prerozdelenia dôchodkov aj k vyššiemu sklonu k spotrebe. Po nedávnej kritike Warrena Buffeta, ktorý kritizoval nízke zdanenie bohatých, je táto téma v aktuálnej hospodárskej kríze a obrovskému zadĺženiu štátov ešte aktuálnejšia.  Nehovoriac o neúnosne vysokej miere nezamestnanosti u nás, na Slovensku, ktorá si vyžaduje výraznejšiu solidaritu.  Dnešná moderná ľavica sa orientuje na občianske hnutia a tretí sektor, taktiež na environmentálnu oblasť a v tejto kategórii Smer nebodoval. Nehovoriac už o nespočetných kauzách typu emisie, nástenky, Privilégium, Tipos, jachta…  Napriek tomu viac ako 880 tisíc voličov.
Okrem Smeru však tesne pred voľbami začala svoju činnosť obnovená SDĽ s novými ľuďmi (tí starí sú už v Smere). Napriek masívnej kampani sa jej nepodarilo získať dosť hlasov na vstup do parlamentu. (61 tisíc hlasov, 2,4%) Mohlo to byť spôsobené aj nedostatkom času na penetráciu značky na politickom trhu, neznámymi lídrami strany, nie jasným  a zrozumiteľným programom. To všetko nahralo Smeru, ktorý sa zvyšujúcich  preferencií SDĽ pred voľbami aj zľakol (Ficove tlačovky posledné dni pred voľbami) a dokázal zmobilizovať ľavicových voličov pod svoju značku. Na druhej strane však SDĽ alebo iná ľavicová strana, ak nejaká vznikne, má šancu získať časť ľavicových voličov, predovšetkým tých, ktorí sa hlásia k sociálnemu liberalizmu alebo nie sú ľahostajní k zeleným témam. Práve na to upozorňuje aj Eduard Chmelár, ktorý vidí perspektívu strany, ktorá bude v zelených témach, na rozdiel od súčasnej Strany zelených, aktívna. Každá takáto strana  sa však musí vrátiť ku klasickému ľavicovému programu predovšetkým v ekonomických otázkach. Radikálna ľavica zastúpená KSS na Slovensku, na rozdiel od Česka, neboduje. Myslím, že jedným z najdôležitejších faktorov je prílišná  veková rozdielnosť medzi predsedom strany a typickým voličom komunistov. Ak sa obmení vedenie KSS a zvolí iná komunikačná stratégia, časť voličov sa môže od Smeru vrátiť späť ku KSS.
Moderná ľavicová strana má šancu a bola by v parlamente potrebná. Ľavicový volič, je však na rozdiel od liberálneho pravicového, o dosť konzervatívnejší a pomalšie mení svoje politické postoje. Preto ľavicu bude ešte nejaký čas v NR SR zastupovať nástupca HZDS, národno-populistický Smer.