Včera sa rozpútal boj o predčasné voľby. Richard Sulík s celou svojou enklávou na tlačovke potvrdil, že euroval nepodporí za žiadnych okolností – aj keby bol spojený s vyslovením dôvery premiérke. Ivan Mikloš zasa pritvrdil a povedal možno aj to, čo Radičová až tak jasne nepovedala, že euroval s dôverou premiérka spojí.
Pre Ivetu Radičovú sa zdá, že situácia je vyhrotená a bezvýchodisková. Sulík už ustúpiť nemôže, lebo absolvoval rôzne turné v zahraničných médiách a svojich internetových priaznivcov by zrejme poriadne vytočil, keby zaradil spiatočku. V tomto spore to najviac vyhovuje Miklošovi a Dzurindovi. Ak je pravda to, čo sa rozpráva v zákulisí, že obaja by sa radi zbavili premiérky, toto je najvhodnejší moment. Tiež môžu s ľahkosťou za prípadný neúspech pri podpore eurovalu ukázať na vinníka – SaS. SaS je stranou, ktorá loví v rybníku SDKU asi najviac, preto poukázanie na rozbíjača antificovskej koalície sa javí ako dobrý ťah. Lenže. Lenže volič SaS je silne proti pôžičkám bohatým Grékom, Talianom…Otázkou zostáva, voči čomu má liberálny volič väčšiu averziu – voči pôžičkám alebo Ficovi? Podľa toho zaznie aj rezultát tohto boja.
A čo premiérka? Tá ešte nemusí byť takou bábkou v tejto zamotanej hre, ako sa na prvý pohľad zdá. Ale len vtedy, ak buchne do stola a postaví sa v konfrontácii proti svojim straníckym kolegom. Vyhrať na straníckej pôde SDKU nemôže, ale zachová si tvár a prípadne môže založiť svoju stranu s obsahom, ktorý jej najviac prináleží, so sociálno – liberálnym. A z liberálneho rybníka má šancu uloviť najviac rýb. Takto by mohla v konečnom dôsledku byť víťazom tejto hry práve ona.