Frešo alebo Žitňanská? Ľudová alebo liberálna SDKÚ?

16. mája 2012, milos, Nezaradené

SDKÚ stojí opäť na križovatke. Bude si voliť nového predsedu. Aj keď kandidáti sú traja, reálne šance Novotného sa bližia k nule. Dvaja hlavní kandidáti predstavujú aj dva rôzne smery, ktoré by mali naplniť novú ideologickú podstatu strany. Frešo oprášil ideu, ktorá stala pri vzniku SDKÚ, a ktorú prinášali v jej začiatkoch Mikuláš Dzurinda a Ivan Šimko. Je to myšlienka silnej ľudovej strany (kto by nechcel nejakú silnú stranu), založená na pilieroch povojnovej Demokratickej strany – kresťanstve a zdravom vlastenectve. Pre všetky európske konzervatívne a ľudové strany je národovectvo (kultivovaný nacionalizmus) jednou z hlavných ideií, ktoré tieto strany presadzujú. Preto, ak by mala byť SDKÚ ľudovou stranou, jej fundamenty musia ležať na tomto princípe. Kresťanstvo má strana aj v názve, málokto si ju však v predchádzajúcom období s kresťanskou politikou spájal. Kresťanská politika je založená na sociálnej náuke cirkvi, voliči si však SDKÚ spájali s kde – čím, len nie so sociálnosťou. Aj keď určité náznaky priniesla Iveta Radičová. Dostať takýto obraz do povedomia slovenského voliča bude nesmierne náročné a bude trvať veľmi dlho. Na druhej strane prináša Lucia Žitňanská koncept modernej, občianskej strany. Takéto subjekty bývajú zväčša liberálne. Tento obraz je v hlavách slovenských voličov úzko spätý s modrou. Prirodzení voliči modrej sú práve v tomto spektre. Medzi reálnym obrazom strany (liberálnym) a názvom strany (kresťanská) môže vznikať určitá konfúzia. Žitňanská bude pokračovať v tom smere, v akom je SDKÚ vnímaná obyvateľmi Slovenska, len to chce robiť transparetnejšie, ako to bolo za Dzurindu. Členovia strany a delegáti sa musia rozhodnúť. Skúsiť risk, ktorý ponúka Frešo alebo istotu, ktorú ponúka Žitňanská. Po neskorom odchode Dzurindu, ktorý sníval, že sa raz vráti do kresla premiéra, tak ako sa to kedysi podarilo Churchillovi, pričom si nevšímal dlhodobé negatívne nálady verejnosti voči jeho osobe, bude úloha ktoréhokoľvek víťaza nezávideniahodná. Riziko, či strana dokáže osloviť širšie vrstvy obyvateľstva, s možnosťou, že neosloví ani tých tradičných voličov, alebo istota tých tradičných, ale čoraz viac marginalizovaných voličov.