S rastom zamestnanosti to na Slovensku nevyzerá dobre ani v najbližších rokoch. Podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky MF SR sa miera nezamestnanosti, napriek miernemu ekonomickému rastu, zníži zo súčasných 14 percent na 11,3 percenta v roku 2017. Ekonomický rast už tradične potiahne export, vďaka oživeniu našich vývozných trhov, a mierne aj spotreba, najmä kvôli nízkej inflácii. HDP je v podstate konglomerát zahŕňajúci spotrebu (tá je najvýznamnejšou zložkou HDP), vládnu spotrebu, investície a čistý export. Aj keď tento ukazovateľ o životnej úrovni nemusí byť dokonalý, a celkom iste ani nie je, má určitú výpovednú hodnotu. Ale…

Ale podstatnou a najviac zanedbanou časťou už spomínaného ekonomického ukazovateľa sú investície. Táto hodnota má pre rast zamestnanosti kľúčovú úlohu. Ak si z prognózy vyberieme fixné investície zistíme, že v roku 2013 sa prepadli do mínusovej hodnoty 7 percent a v následných rokoch je projektovaný len ich mizerný nárast. V ekonomike, ktorá zanedbáva investície nemožno očakávať rast životnej úrovne, zamestnanosti, ale na druhej strane pokles už aj tak nie veľmi vysokej konkurencieschopnosti. A čo pritom robí vláda? Pohľad na štátny rozpočet v rokoch 2014 – 16 nedáva veľký dôvod k optimizmu.  V rokoch 2013 a 2014 prispela k udržaniu trojpercentného deficitu výrazne nižšia miera investícií. Kým počas dvoch rokov Radičovej vlády štát preinvestoval takmer 5 miliárd eur, v rokoch 2013 a 2014 to bude len polovica.  Slovensko má pritom jedinečnú možnosť čerpať na investície finančné prostriedky z eurofondov, správa sa však absurdne. Aby dodržalo stanovený deficit verejných financií, radšej nemíňa na eurofondy, pretože sa musí podieľať na spolufinancovaní, čo zvyšuje rozpočtový deficit. Na druhej strane odvádza do Bruselu nemalé peniaze, ktoré by mohli byť použité napríklad práve na verejné investície. Je to začarovaný kruh.

Ak bude Slovensko naďalej zanedbávať investície, riešenie chronickej nezamestnanosti sa samo nevyrieši. Verejné investície pritom môžu pomôcť naštartovať aj súkromné investície a v konečnom dôsledku aj rast zamestnanosti, spotreby a celkovej životnej úrovne. Spoliehať sa len na oživenie rastu zahraničných trhov je krátkozraká, a v konečnom dôsledku, nič neriešiaca politika.