Keď sa ešte len pred niekoľkými dňami stretli v Davose významní finančníci, podnikatelia a ekonómovia, nikto netušil, že ústrednou témou ich rokovania bude „prekvapivo“ otázka ohromného zväčšovania sa rozdielov v príjmoch medzi tými najbohatšími a chudobnými. Ak už aj svetová elita pociťuje nebezpečenstvo, musí to byť vážny problém.

Nie nadarmo sa vie, že obrovské rozdiely v bohatstve vedú ku konfliktom. Veď tie najväčšie, dve svetové vojny, vznikli práve kvôli tomu. Odpoveď na položenú otázku sme z Davosu nepočuli. Ale ona v podstate existuje. Bola pomenovaná už v programe amerického prezidenta Franklina Roosevelta New Deal (Nový údel) počas veľkej hospodárskej krízy v minulom storočí. New Deal sa opieral najmä o tieto piliere: progresívne zdanenie, posilnenie odborov, zvýšenie prerozdelenia HDP od bohatých k chudobným, rôzne sociálne programy, zdravotná starostlivosť, či vládne výdaje do infraštruktúry. Boli to zároveň zárodky budovania sociálneho štátu na základe keynesiánskej ekonómie. A bolo to mimoriadne úspešné obdobie znižovania rozdielov v príjmoch, ale aj zároveň hospodárskeho rastu a dostatku pracovných miest nielen v USA, ale aj v západnej Európe. Toto obdobie vydržalo až do polovice sedemdesiatych rokov a následne došlo k príklonu k ekonómii ponuky a uctievaniu trhu, ako najlepšej alternatíve pre tvorbu bohatstva a jeho redistribúciu (Bývalý americký prezident Eisenhower, napriek tomu, že bol konzervatívcom, označil prívržencov takejto politiky za nebezpečných bláznov). Kým s prvou časťou môžeme súhlasiť, lebo naozaj história dokázala, že trhový mechanizmus je najefektívnejším pre tvorbu bohatstva, s druhou časťou, teda aj spravodlivou redistribúciou bohatstva sa súhlasiť, ani pri najlepšej vôli, nedá. Trh na to nie je uspôsobený, a preto musia zasiahnuť politické inštitúcie.  Recept nám teda poskytol už Roosevelt, ale je použiteľný aj v dnešnom globalizovanom svete? Peniaze sa dajú presúvať z miesta na miesto veľmi jednoducho, v podstate priebehu niekoľkých sekúnd. Šarapatu robia daňové raje, ako ich eliminovať? A na to celkom iste nie je jednoduchá 

odpoveď. Ukazuje sa, že vysoké príjmové a majetkové nerovnosti spomaľujú hospodársky rast a naopak menšie príjmové a majetkové nerovnosti majú za následok rýchlejší hospodársky rast. Je to preto, že prispievajú k zvyšovaniu kúpyschopného dopytu a k lepšiemu využitiu dôležitého faktora rastu, ktorým je ľudský faktor. Samotný hospodársky rast automaticky nezabezpečuje zmenšovanie nerovností a zmenšovanie chudoby, ale naopak, zmenšovanie nerovností a znižovanie chudoby aj prostredníctvom prerozdeľovacích vzťahov podporuje hospodársky rast. A obávam sa, že súčasný stav pravice na Slovensku je aj odrazom uctievania rovnej dane ako svätého grálu. Zdá sa, že politiku zväčšovania rozdielov, nielen medzi ľuďmi, ale aj regiónmi na Slovensku, ľudia odmietli. Šancu využil Fico a Smer, ale zatiaľ len v rétorickej rovine. V praktickej rovine sa nožnice naďalej roztvárajú.