Pravicový a ľavicový ekonóm

8. júna 2014, milos, Nezaradené

Niekedy človek podľahne pokušeniu zjednodušovať veci tak, aby mal pri pohľade na zložité javy o niečo jasnejšie. Už dlhodobo sa zaujímam o to, prečo vysokokvalifikovaní ekonómovia z najprestížnejších svetových univerzít, ale napríklad aj tí naši, majú na hospodársku politiku tak zásadne rozdielny pohľad. Dospel som k tomuto záveru:

Pravičiari vidia problém pri zdaňovaní, samozrejme, jeho zvyšovaní, pretože si myslia, že brzdí ekonomickú aktivitu jednotlivca a celej spoločnosti. Obávajú sa, že rast daní automaticky znamená zvýšenie úlohy vlády v ekonomike. Ľavičiari vidia menšiu elasticitu ponuky a dopytu, a teda, menšiu obavu z nepriaznivého vplyvu daní.
Pravičiari chápu externality len ako príležitostné zlyhania trhu, čo si síce vyžaduje vládnu intervenciu, ale z ich pohľadu ide o pomerne vzácnu výnimku potvrdzujúcu pravidlo efektívnej trhovej alokácie. Ľavičiari vidia externality ako všadeprítomné.
Pravičiari majú na zreteli konkurenciu ako jasnú hybnú silu trhovej ekonomiky, ktorá nedovolí jednotlivcom alebo korporáciám narúšať trhovú rovnováhu. Ľavičiari zasa vidia rastúcu silu monopolov, ktorá musí byť nutne regulovaná antimonopolnými zákonmi.
Pravičiari vidia racionálne sa správajúcich ľudí (homo economicus), ktorí sa správajú v každej chvíli rozumne. Ľavičiari zase vidia ľudí, ktorí robia systematicky chyby, častokrát sa správajú na trhu iracionálne. A preto ľavičiari veria, že úlohou vlády je ochrániť ľudí pred ich vlastnými chybami. (Na túto tému vedie zaujímavé prednášky Ivan Mikloš, ktorý vychádza z diela Daniela Kahnemana Myslenie rýchle a pomalé)
Pravičiari chápu vládu ako strašne neefektívny systém pre redistribúciu bohatstva, ktorá navyše podlieha špeciálnym záujmom rôznych skupín, čo je mnohokrát sprevádzané korupciou. Ľavičiari chápu vládu ako najdôležitejšiu inštitúciu, ktorá môže vyvážiť až prílišnú dominanciu a nerovnomernosť vznikajúcu v trhovom prostredí.

No a napokon zrejme ten najvypuklejší rozdiel, ktorý delí dva tábory na nepriateľské línie. Úvaha nad problémom redistribúcie príjmu. Je redistribúcia príjmu prostredníctvom trhu spravodlivá alebo nespravodlivá? Čo má s tým robiť vláda? Ale to je už téma na samostatný blog.