Istoty? Táto asociácia s bezpečím a ochranou bola geniálnym marketingovým ťahom, teraz už vládnej strany, ktorá zabrala u takmer polovice slovenskej populácie. A ešte aj dlho po voľbách s istotami, ako obuškom proti Ficovi, bojujú aj opoziční lídri.
Ľudia chcú mať bezpečie, chcú byť zabezpečení a nemať strach z toho, čo bude zajtra. To je normálne. Ale čo im poskytuje istoty? Sociálne zabezpečenie? To asi nie, veď dávka v hmotnej núdzi je niečo okolo 60 eur. Aj keď aj sociálna ochrana je dôležitá, omnoho dôležitejšie je mať prácu – slušne platenú, dôstojnú a najlepšie, keby aj zaujímavú. Na Slovensku je to pre veľkú časť ľudí len utópia. 400 tisíc ľudí bez práce, čo je mimochodom od roku 2004 absolútny rekord, nemá prácu žiadnu, ďalšia väčšina má prácu, za ktorú dostávajú len takú mzdu, ktorá s ťažkosťami pokrýva ich životné náklady. A budúci rok je ešte pesimistickejší.
A čo robia naši politici? To, že nie je práca berú ako fakt. Maximálne riešia daňové a pracovnoprávne kanóny. Však aj to treba, len s tým ľuďom asi veľmi nepomôžu. Žiadna politická strana, ani politik ako jednotlivec, neprichádza s víziou ako to zmeniť. Nechcú? Alebo v čom spočíva tá letargia? V tom, že oni si na štyri roky istoty vybojovali a skúšajú dokedy daný stav ľudia vydržia alebo dúfajú, že svetová ekonomika, a tým aj tá naša, čoskoro naštartujú a nejaké to percento nezamestnaných sa opäť vráti do práce. A oni sa budú môcť pripraviť na ďalšie voľby, s novým marketingovým ťahom, a istotami do ďalších štyroch rokov.